Severná Lúka

Stolické vrchy je pohorie, ktoré sa tiahne v tenkom páse od Lovinobane až po Dobšinú a Telgárt. Susedia s Nízkymi Tatrami a Slovenským rajom na severe, Volovskými vrchmi na východe, Muránskou planinou a Veporskými vrchmi na západe. Ich najvyšším vrchom je Stolica s výškou 1476 metrov, avšak navýraznejším vrcholom je Kohút s výškou 1409 metrov, ktorý je súčasťou hlavného hrebeňa Stolických vrchov. Ponúkajú veľké množstvo možností na turistiku. V blogoch sme sa pozreli už na rozhľadňu Jasenina, ktorá je v južnej časti pohoria.

V tomto blogu sa presunieme na sever Stolických vrchov a priblížime jednu z viacerých možností bežkovania v nich. Najznámejšími východiskami pre bežecké túry sú sedlo Javorinka a sedlo Besník. Tieto dva sedlá, je možné v rámci jedného dňa a jedného dlhšieho celodenného bežkárskeho výletu spojiť, skôr v mesiacoch február / marec / apríl, keď sú dni dlhšie a v tejto časti Slovenska stále dostatok snehu.

Dnes Vám predstavíme kratšiu, stredne náročnú trasu zo sedla Javorinka až po sedlo Severná Lúka a Chatu Janku.

Jedná sa o turisticky využívanú trasu v každom ročnom období a zima nie je výnimkou. Okrem ľudí je táto trasa alebo jednotlivé časti trasy husto využívané lesníkmi a poľovníkmi. Na jednej strane to môžeme považovať za výhodu, nakoľko udržujú priechodnosť trasy ak dôjde k popadaniu stromov, na tej druhej však pripravujú často pre bežkárov problémy vypluhovaním lesných ciest, takmer až na štrkový podklad, ktoré sa javia byť využívané len pluhom, ktorý cestu vyčistí. Často sa tu teda môžete stretnúť s tým, že napriek tomu, že je tu meter snehu, bežky tu neobujete.

Parkovanie

Východiskovým bodom je sedlo Javorinka, ta sa nachádza na trase medzi Muráňom a Červenou skalou, na ceste II. triedy č.531 ( tá je v dočasnej rekonštrukcii, doprava je riadená semaformi ).

Zo sedla sa tak isto viete vydať aj na bežkárske trasy na Veľkú Lúku, tie sme však už v našom blogu spomínali. Nachádza sa tu aj parkovisko pre 5 - 10 áut v závislosti od úpravy parkoviska a odhrnutého snehu. Počas víkendov sa však stáva, že parkovisko je plné, vtedy sa stojí aj popri ceste, prípadne na nižšom parkovisku „pod Javorinkou“

Trasa

Bežky obúvate hneď na parkovisku a pokračujete po červenej turistickej značke – smer Šumiacka Priehyba. Bežkárska trasa je vytláčaná bežkármi, málokedy keď sem cez zimu prídete tu stopu nenájdete. Mierne tiahle stúpanie po severnej strane vrchu Čelo je od poslednej veľkej veternej smršte – Žofia v roku 2014 bez lesa čo Vám jednak umožní výhľady na Kráľovu Hoľu ale na druhej strane umožňuje severnému vetru aby Vám vyštípal líčka. Tesne pred smerníkom Šumiacka priehyba Vás čaká najstrmší výbeh, kde si budete musieť pomôcť „V-čkovým“ výstupom.

Nasleduje krátka rovinka a prudká zátačka, na ktorú si dávajte pozor najmä pri ceste dole, pri akomkoľvek type snehu. Prichádzate na lúku, z ktorej máte posledný výhľad na Nízke Tatry od Ďumbiera až po Kráľovu Hoľu. Tu sa trasa presúva na južný svah, na ktorom si užijete slniečko presvitajúce pomedzi stromy. Sneh a podmienky sa tu zvyknú úplne zmeniť.

Pokračujeme po červenej turistickej značke a čaká nás výživný výstup až k ďalšej lúke, orientovanej na juh, kde pri slnku môžete nabrať vitamín D a užiť si výhľady na hlavný hrebeň Stolických vrchov – od Stolice až po Kohút, mesto Revúca, vrch Železník a za ideálnych podmienok aj celú Cerovú vrchovinu a maďarskú Mátru vzdialenú približne 100km.

Tu vchádzame do pekného smrekového lesa, žiaľ miestami preriedeného, ale väčšinou celistvého. Trasa odtiaľto sa po väčšine drží na jednej vrstevnici a teda ide po rovine, čaká na vás len jeden krátky výbeh, ktorý bude opäť vyžadovať V-čkový výstup, keďže je toto miesto v miernej zátačke veľký pozor pri zjazde si dávajte aj tu!

Po pár sto metroch ste na ďalšej lúke – sedle Severná Lúka. Tu je to opäť otvorené zo severu, pozor teda na silnejší a nepríjemnejší vietor. Ak nie je cesta odhrnutá, môže tu na vás na trase čakať aj viac ako 1m vysoký snehový závej, ktorý musíte prebrodiť.

Sme na konci trasy, ak máte záujem, môžete pokračovať ešte kilometer znova po rovinke k poľovnej chate „Janke“. V zime nečakajte že si tu posedíte, lavičky sú zapadané snehom a prístup k chate býva tiež problematický.

Späť sa vraciame rovnakou trasou, dávajte si pozor na zjazdy, prispôsobte svoju rýchlosť vlastnostiam snehu a trasy a dávajte si pozor aj na medvede a iné zvieratá. Odporúčame rolničku, zvonček alebo rozprávať sa aby ste ich na svoju prítomnosť dopredu upozornili.

Zhrnutie

Trasu by sme zaradili medzi stredne náročné, začiatočníci môžu mať problém v zjazdoch a preto im túto trasu neodporúčame. Ak sa ale chcete naučiť zjazdovať v neupravenom teréne tak je to jedno z tých lepších miest na tréning.

Radi by sme poprosili aj touto cestou peších turistov, aby bežkársku stopu neničili. Cesta je dostatočne široká a zmestia sa na ňu aj dve stopy, jedna pre bežkárov a jedna pre peších. Buďme k sebe ohľaduplnní 😊