Vlkolínec

Je len málo dediniek na Slovensku, kde sa zachovali pôvodné ľudové stavby, nezasiahnuté masívnou modernou urbanizáciou. Jednou z takýchto, ktorá je zároveň aj najnavštevovanejšia je malebná dedinka v ochrannom pásme národného parku Veľká Fatra na úpätí Sidorova. Je zapísaná od roku 1993 v zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Mnohé z budov vo Vlkolínci sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Málokto vie, že obec bola počas SNP vypálená podobne ako Kalište, ale s menšími následkami, a život v dedine bol opäť obnovený.

Obec tvorí 45 pôvodných domov, mnohé z nich sú aj v súčasnosti obývané, iné slúžia úž iba ako múzeum. Typickou pre ňu je ľudová arhcitektúra - drevené zrubové domy, ktoré sa skladajú z troch hlavných miestností.

Do Vlkolínca sa môžete dostať z rôznych miest troma najznámejšími východiskami sú

1. Lyžiarske stredisko Malinô Brdo – požltej trase

2. Obec Biely Potok – po žltej trase

3. Autom Trlenskou dolinou z obce Biely Potok

Parkovanie

My sme sa vydali autom až priamo pred Vlkolínec. Vlkolínec sa nachádza cca 7 km od Ružomberku, dostanete sa sem po hlavne ceste I/59 (smer Banská Bystrica). V mestskej časti Biely Potok, sa nachádza tabuľa a smerník do Vlkolínca (prejdete cez most ponad rieku Revúca).

Cesta ďalej prechádza cez Trlenskú dolinu. Je úzka, chodí po nej množstvo cyklistov a mimo toho sa musíte vyhýbať oproti idúcim autám. Boli sme tu na jar, v peknom počasí a bol tu veľký problém nielen s parkovaním ale aj so samotnou cestou. Autá parkovali nielen na (dosť veľkom) parkovisku pri vstupe do obce ale aj pri chatovej oblasti v Trlenskej doline, čo je cca 1km a v tom 100 výškových metrov od brány do Vlkolínca.

Počas mesiacov júl a august sem premáva aj pravidelná autobusová linka City Bus z Ružomberka. Avšak iba počas pracovných dní!

Vlkolínec

Vstup do obce je platený, cenník nájdete na oficiálnej stránke TU

Hlavná cesta je lemovaná tradičnými domčekmi, niektoré z nich majú farebné nátery, upravené zábradlia a zrekonštruované strechy. Keďže obec je obývaná (žije tu približne 30 ľudí), nie všetky domčeky sú prístupné verejnosti. V jednom z prístupných domčekov, v tzv. tradičnom roľníckom dome sa nachádza aj expozícia tradičného spôsobu života na Liptove. Keďže tunajší ľudia sa živili hlavne poľnohospodárstvom; obrábaním polí, pasením oviec, salašníctvom a drevorubačstvom; domce sú malé, útulné, majú iba tri miestnosti (komoru, kuchyňu a obytnú časť). Pri niektorých sa nachádzajú aj hospodárske budovy alebo stajne, sýpky, senníky. Tiež sa tu nachádza Dom UNESCO, v ktorom sa môžu návštevníci dozvedieť viac histórii a tradíciách miestnych obyvateľov, prostredníctvom interaktívnej výstavy.

Prekvapením, hlavne pre menších návštevníkov je malá farma/zoo, nielen s hospodárskymi zvieratami, ktorá je súčasťou dvora jedného z miestnych obyvateľov. Pri malej zoo sa nachádza posedenie s altánkom.

Približne v polovici obce sa hlavná cesta rozdeľuje, hlavná pokračuje k drevenej zvonici (z roku 1770), studni, ktorá slúži ako zdroj pitnej vody a potoku, ktorý pramení pod Sidorovom. Bočná vedie k miestnemu cintorínu, kde sa nachádza aj Kostol Navštívenia Panny Márie, ktorý je tiež prístupný verejnosti. Zaujímavosťou tejto malej dedinky, je že mala vlastnú školu, ktorá v súčasnosti slúži ako Galéria ľudového umenia.

Pocity

Mesiac pred návštevou Vlkolínca sme navštívili aj múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Možno práve kvôli tomu, sme čakali od Vlkolínca viac. Možno je to tým ruchom a tým, že Vlkolínec je stále obývaný obyvateľmi – zaparkované nové autá pri typických dreveniciach na historických uličkách tejto malebnej dedinky, nie sú niečo za čo by sme chceli platiť vstupné.

Tých typických a malebných domčekov, ktoré na vás kričia z každej pohľadnice a propagačného materiálu je tu pár. Dominantou sú zvonica, Roľnícky dom a studňa. Kostol je klasický, ktorý poznáme z každej druhej dediny na Slovensku.

Vlkolínec ale nie je skanzen v pravom zmysle slova, je to živá dedinka, kde ľudia nielen žijú, ale aj obrábajú polia, využívajú lúky, pasienky a chovajú a pasú hospodárske zvieratá, najmä ovečky.

Toto miesto je tourist ready, máte tu občerstvenie, detské ihrisko, farmu – gazdovský dvor, nám tam ale chýbalo niečo a bola to asi dedinská atmosféra – ak žijete vo veľkom meste, možno túto atmosféru ucítite aj tu. My sme ju tiež cítili, ale nie takú výnimočnú, zvláštnu, historickú, ale skôr takú bežnú.

Celá dedina je v svahovitom teréne a teda aj napriek tomu, že sú tu cesty a viete sem prísť s kočiarom v balerínkach, tak sa pripravte, že prevýšenie 70m na 400 metroch prechádzky od parkoviska až po Horný koniec tu môžete pocítiť.

Odporúčania

• Toto miesto odporúčame na krátky poznávací výlet, ktorý môžete spojiť s návštevou neďalekých kúpeľov a vodopádu Lúčky, či s turistikou v NP Veľká Fatra.

• Keďže do dedinky sa viete dostať pohodlne autom, odporúčame aj návštevu s deťmi (popr. s detským kočíkom)

• V lete sa tu každoročne koná podujatie „Nedeľa vo Vlkolínci“

• Odporúčame návštevu na jar alebo na jeseň (keďže skanzen je otvorený celoročne), kedy dedinku navštevuje menej turistov.

V infografike udávame časové a vzdialenostné údaje za celý výlet len informačne. Je na vás ako dlho sa vo Vlkolínci zdržíte a čo všetko navštívite.