Brzotínska skala - výhliadky Silickej planiny 1/2



Rieka Slaná oddeľuje dve významné časti Slovenského Krasu – Plešiveckú planinu od tej Silickej. Pri obci Brzotín neďaleko Rožňavy sa do nej vlieva potok Čremošná, prameniaci nad obcou Bôrka v ďalšej časti Slovenského krasu, nazývanom Horný vrch. Tesne pod obcou Brzotín je okolie Slanej chráneným areálom s 3. stupňom ochrany. Nad ním sa týči národná prírodná rezervácia – Brzotínske skaly s 5. stupňom ochrany, ktorá je tu vyhlásená od roku 1984 kvôli svojej biologickej a geomorfologickej rozmanitosti. Noha turistov je tu vítaná, len na jednom jedinom mieste od roku 2017, aj to len na hranici tejto rezervácie – na Brzotínskej skale. S výškou 585m je to približne 300 metrov nad dolinou.


Brzotínske skaly si môžete všimnúť aj po ceste južným ťahom medzi Plešivcom a Rožňavou, konkrétne medzi Rožňavou a odbočkou na Slavec, budete mať na ne neustály výhľad.


Ako sa sem dostanete...

Dostať sa sem môžete buď náročnejším ale kratším spôsobom z obce Jovice alebo menej náročnými ale zato dlhšími spôsobmi od horárne Závozná alebo obce Silica.


My sme si vybrali trasu od obce Jovice, vzdialenej len 3km od mesta Rožňava. Parkovať môžete buď v obci alebo za mostom cez potok Čremošná, kde je dobrý prístup a autá tu parkujú vedľa cesty alebo priamo na tráve na neoficiálne vyhradenom parkovisku. Miesta na parkovanie je tu dosť ale pre veľký záujem turistov hlavne v pekné dni sa vám môže miesto hľadať v neskorších doobedňajších hodinách ťažšie.


My sme toto miesto na parkovanie našli vďaka navigácií, bez nej by sme asi blúdili a tak odporúčame použiť navigáciu a hodiť si do nej parkovisko vyznačené tu na mapke!


Parkovanie


Turistická trasa


Túru sme absolvovali počas prvých teplých jarných dní po prvej vlnke koronavírusu v roku 2020. Práve toto teplé počasie vytiahlo na toto miesto veľké množstvo turistov. Stretávali sme ich po celú dobu, bez rozdielu veku, od najmenších až po tie staršie dôchodcovské ročníky. Brzotínska skala je skrátka veľmi známym a obľúbeným miestom.


Od parkoviska prakticky až na Brzotínsku skalu pôjdete po lesnej ceste – najprv modrej, neskôr zelenej turistickej trase. Tá začína hneď od parkoviska stúpať, ale to čo sme uvideli krátko po vstupe do lesa nás prekvapilo. Výrazné konštantné stúpanie, ktoré sme celé mali pred očami, až dokým sme ho celé nezdolali. Na 1,8km nastúpate šťavnatých 318 výškových metrov. Sklon, ktorý ukázala Strava sa držal v hodnotách od 20 do 37%. To znamená, že každých prejdených 100 metrov ste nastúpali v maxime až 37 výškových metrov. Tento kopec vyskúša, ako ste na tom s formou na jar alebo po Veľkej Noci!


Ak sa chcete porovnať, naše tempo bolo v tomto úseku 16 – 20min/km. Od tohto tempa sa odvíja naše hodnotenie obtiažnosti jednotlivých výletov, ktoré dopĺňame vždy do infografiky na záver :)


Na konci stúpania prichádzate na malú lúku, kde turisti oddychovali, čerpali sily alebo aj vitamín D. Od tohto momentu si však oddýchnete a až po Brzotínsku skalu to bude prakticky po rovine. Cesta prechádza veľmi príjemnou prírodou slovenského krasu, listnatými až zmiešanými lesnými porastmi. Práve ihličnaté stromy nás v tejto oblasti prekvapili. Za lúkou prichádzate k rázcestiu Lukáčova Bučina, kde sa odpojíte od modrej turistickej značky a pokračujete po zelenej – smer Senovište / Brzotínska skala. Ak však na lúke odbočíte doprava, je možné že si trasu skrátite a k rázcestiu Lukáčova bučina sa ani nedostanete. To sa stalo aj nám, keď sme nasledovali miestnych :P


Výhliadka


Po približne pol hodinke šliapania po rovine ste na mieste. Brzotínska skala pred vami odhalí nádherný výhľad na severozápad.


Ide o priestrannú otvorenú vyhliadku, tvorenú skalnými bralami z wettersteinských vápencov. Pripravte sa, že na hlavný bod výhľadu si budete musieť chvíľu počkať, turistov tu bolo dosť! Vyhliadkových bodov je tu však viac, preto si môžete zájsť o trochu nižšie na menšiu vyhliadku, kde je turistov menej, čo môžete využiť aj v prípade, že vám nerobia dobre výšky!



Užijete si výhľad na Plešiveckú planinu, Stolické a Volovské vrchy, Kráľovu Hoľu a ak sa vám pošťastí tak aj vysokotatranský Kriváň. Pod vami sa rozprestiera Rožňavská kotlina, Brzotín a jeho rybníky a aj rieka Slaná.


Pozor nie je tu žiadne ochranné zábradlie a preto ak sem prídete s deťmi majte ich pod dohľadom. Na strmé zrázy si musia dávať pozor ale aj dospelí.


Pozor aj na hady, sú tu zastúpené vo väčšom množstve a vyhrievajú sa na skalnatom povrchu.


Brzotínske skaly


Ďalšiu vec, ktorú sme si všimli bola veľká rôznorodosť rastlín priamo pod Brzotínskou skalou. Na veľmi malej ploche tu nájdete jarabinu, smrek, smrekovec, borovicu, brezy, buky, javory. Skúste ich aj vy nájsť všetky! Zaujímavosťou je že v komplexe Brzotínskych skál sa nachádza aj niekoľko jaskýň, ktoré nie sú prístupne verejnosti, v nich našlo svoj domov viac ako 5 druhov netopierov. V dolných častiach, konkrétne pod Malým vrchom, bol v stredoveku vybudovaní Brzotínsky hrádok, z ktorého sa dnes zachovali len ruiny ukryté v bujnej vegetácii.


Netreba tiež zabúdať, že miesto je vyhlásené za prírodnú rezerváciu s výskytom niekoľkých vzácnych a chránených druhov rastlín (napr. klinček včasný nepravý, chudôbka drsnoplodá a tarica kopcová ...) a preto tu platí 5.stupeň ochrany!



Cestou z Brzotínskej skaly sme sa vydali ešte na Dievčenskú skalu. O tomto mieste v ďalšom príspevku už o týždeň.


Ak ale nechcete pokračovať na Dievčenskú skalu, ktorá ponúka výhľady na sever a severovýchod, môžete sa vybrať späť na parkovisko do obce Jovice po rovnakej trase, ktorou ste prišli. Stúpanie sa zmení na klesanie a to znova otestuje vašu turistickú pripravenosť!


Odporúčania

  • Výhliadka nie je zabezpečená, treba byť opatrný !

  • Hlavne na výhliadkach, kde je menej ľudí môžete natrafiť na rôzne plazy

  • Odporúčame vhodnú obuv, dostatok tekutín popr. nejaké občerstvenie

  • Odporúčame preskúmať KRÁSy Slovenského KRASu a Silickej planiny (napr. Silická ľadnica), tiež odporúčame návštevu spojiť s druhou výhliadkou Dievčenská skala alebo navštíviť Brzotínske rybníky, či Jovické rašelinisko


V infografike udávame časové a vzdialenostné údaje vždy za celý výlet, teda nielen cesta nahor ale aj cesta nadol je v nich už zarátaná.



113 views0 comments